Keď sa spýtate ľudí čo pre nich znamená slovo láska, dostanete viacero odpovedí. Sklamaní pesimisti vám povedia, že láska je mučiteľom ľudskej duše, rýdzi materialisti odpovedia, že láska je prejavom citovej slabosti a iní si pod ňou predstavujú len sexuálny pud. Na druhej strane vám naivní romantici odrecitujú ľúbostný sonet a potom zasnene odídu do svojho sveta fantázie. A možno stretnete niekoho, kto sa na vás len milo usmeje a povie : „ Láska pre mňa znamená zmysel života. “ Interpretácie významu slova láska sú teda rôzne. Ale ktorá z nich je tá pravdivá? Keď sa pozriete človeku do očí, tak hlboko že vidíte až do jeho duše, zároveň uvidíte aj pravdu. Uvidíte to, čo je skryté v slovách. A myslím, že len v jedných očiach uvidíte pravdivú a úprimnú odpoveď, teda láska pre mňa znamená zmysel života. Táto, na prvý pohľad prostá odpoveď, skrýva v sebe zaujímavý detail. Nevraví či je láska len dobrá, ale ani naopak, že nevie ublížiť. Čo je teda vlastne láska? Aký má pre človeka význam? Odpoveď je skrytá v ľudskej duši. Láska je jednoducho obyčajný ľudský cit, ktorý ma však nevšednú moc. Má v sebe moc spraviť človeka šťastným a spraviť zo sveta nebeský raj. A v skutku, ten kto miluje, nerobí nič viac než to, že sa riadi hlasom svojho srdca, a pritom je šťastný a svet mu pripadá ako najkrajšie miesto v celom vesmíre. Chuť milovať a potreba byť milovaný je implicitne vrodená každému z nás. Ale ani chuť a ani potreba nestačia k tomu aby sme ovládli umenie milovať a tak naplnili svoj život vysnívaným šťastím. Nestačia, ale sú dobrým začiatkom na to aby sa človek vydal na cestu života, ktorej cieľom bude nájdenie pravej lásky a schopnosti čisto milovať. A v tomto je skrytá aj podstata spomínanej odpovede : „ Láska pre mňa znamená zmysel života. “ Ten človek jednoducho zasvätil svoj život láske, lebo verí, že ona obdarí jeho srdce večným úsmevom.

        Láska je taktiež neobyčajná v tom, že hoc jej existuje viac druhov, ktoré sa rôznia svojim prejavom, jej podstata zostáva stále rovnaká. Spočíva vlastne v hlbokej úcte k milovanej osobe, v úprimnej vďačnosti za jej bytie a v rozhodnutiu venovať jej istú časť svojho srdca a to či už máme na mysli partnerskú, priateľskú alebo rodinnú lásku. Srdce človeka má úžasnú schopnosť patriť viacerým, resp. biť aj pre iných a pritom kvalita nie je nijako úmerná kvantite, t.j. vôbec pri ňom neplatí všeobecný princíp delenia, čím viac častí tým je ich obsah menší. Akoby srdce bolo kvetom a láska vodou, ktorá ho blahodárne vlaží a tým srdce človeka rozkvitá v šťastí. Aj tu možno pozorovať krásu a úžas bytia, ale treba pochopiť jednu a to najdôležitejšiu vec a to, že láska nie sú nádherné slová a neuskutočnené myšlienky. Pravý efekt lásky ucítime až pri jej reálnej podobe. Mať rád teda de facto neznamená skladať zamilované ódy, či celý deň bezprestajne myslieť na jednu, fiktívne milovanú osobu. Ten kto chce mať niekoho naozaj rád musí jednoducho a úprimne chcieť pre toho druhého to najlepšie, hoc to môže negatívne zapôsobiť na jeho vlastné pocity, ale skutočnosť, že milovaná osoba bude takto šťastná by mala zvíťaziť nad egoistickým riešením. Až vtedy ovládneme umenie milovať ak sa naučíme byť šťastní zo šťastia milovanej osoby a snažiť sa mu pomáhať k šťastnému životu.

        Toto ideálne riešenie má pri vzájomnej láske akéhokoľvek druhu pozoruhodný dvojnásobný efekt, t.j. prvý efekt získame ak sa snažíme o šťastie milovanej osoby a tým sme šťastní aj my, a druhý efekt pri opätovaných citoch získame tým že nás rovnako miluje milovaná osoba a teda analogicky ona chce naše šťastie. Ideálne riešenia sú však v praxi často neuskutočniteľné a my sme len ľudia, ale to by nás nemalo odrádzať, a práve ideály by mali byť kvázi mapou na ceste životom. Spomenutú interpretáciu citu mať rád však treba implementovať do života opatrne, lebo ku všetkému treba pristupovať reálne, hoc ste vedený ideálmi. Reálny prístup znamená uvedomiť si, že nie všetci a možno teda aj osoby, ktoré chcete milovať majú rovnaký prístup k láske a teda si dať pozor na zneužívanie vašich citov. Taktiež existuje aj nebezpečenstvo straty vašej osobnosti, citov a záujmov, ktoré je neprípustné. Láska tak slepne a mení sa na inzitnú fixáciu, a teda prestáva byť láskou. Na to aby ste dokázali milovať musíte mať v sebe silnú, istým spôsobom sebestačnú osobnosť. Všeobecný prístup k ľudom by mal byť rozvážny a lásku sa treba naučiť dávať postupne, a popritom vnímať opätovanosť citov.

         Partnerská láska je najkontrastnejšia zo všetkých druhov, t.j. najviac dokáže potešiť, ale paradoxne aj ublížiť. To aká je záleží najmä na tom, na akých základoch bola vystavaná a ako sa o ňu partneri starajú. Či už začne fyzickou príťažlivosťou alebo priateľstvom, partneri by mali stavať na rovnakých základných kameňoch. Dôležité je byť k sebe taktne úprimný a naučiť sa brať danú osobu takú aká je. Vzájomná fyzická príťažlivosť je nutnou podmienkou pre vývoj vzťahu, avšak nie je postačujúcou, lebo pravo milovať sa dá len vnútorná krása človeka. Telo človeka zostarne, ale duša zostáva stále rovnaká, ba kropená láskou je ešte krajšia. Ak založíme vzťah na čisto fyzickej láske, jej trvácnosť je logicky časovo obmedzená, lebo ak niekto miluje len vaše telo, tak hneď ak ho očarí nový objekt túžby, pseudoláska vyprchne. Taktiež na spolunažívanie a šťastný život potrebujete niekoho, komu môžete bezvýhradne dôverovať, niekoho kto vás nesúdi, ale snaží sa chápať, niekoho na koho sa môžete vždy obrátiť. Vo svojom partnerovi by ste mali nájsť svojho najlepšieho priateľa a najspriaznenejšiu dušu. A tieto schopnosti vám telo nikdy neposkytne. Preto ak hľadáte pravú lásku, treba tomu podriadiť aj vaše kritéria. Človek má avšak telo aj dušu, a preto je dôležitou častou partnerského vyťahu aj fyzická láska. Mali by ste v nej hľadať nový prameň lásky a nie len uspokojenie pudov. Teda aj vyrovnaný sexuálny život je potrebným predpokladom pre harmonický život. Nie je nutné sa so začatím sexuálneho života ponáhlať, ale prehnaná prudérnosť tiež nie je správným riešením. Aj v tejto oblasti by sa mali partneri rešpektovať a snažiť sa vzájomne spoznávať svoju intímnu sexualitu.

        Veľmi dôležitým faktorom je komunikácia, ktorá by nemala chýbať v žiadnych oblastiach vzťahu. Tá umožní lepšie riešenie vzájomných problémov a k pochopeniu partnera. Slovo milovať znamená aj chápať. A práve absolútnym pochopením sa z partnerov stáva jedno, hoc si obaja zanechajú svoje sebestačné ja. Partneri by sa taktiež mali vzájomne angažovať v riešení problémov a ovplyvňovať sa. Ovplyvňovať však neznamená prispôsobiť a ovládnuť, je nutné si vo vzťahu zachovať svoje ego, resp. jeho pozitívne vlastnosti. Láska sa dá taktiež krásne využiť na odstránenie zlých návykov, pretože je najsilnejším zdrojom sily, ktorá človeku v samote často chýba. Súčasťou každého spolunažívania sú aj hádky, ktoré sú prirodzené a istým spôsobom aj zdravé. Plne ideálny vzťah de facto neexistuje, čo vyplýva z toho že sme len ľudia. Každý máme svoje chvíľky, keď nás negatívne a stresujúce udalosti ovplyvnia, a podráždene reagujeme. Ďalšou klasickou príčinou sú negatívne súčasti spolunažívania, keď sa vlastne vzdávame svojej slobody a pud sebazáchovy sa prirodzene uplatňuje. Zdravosť nepokojov je v tom, že vaša láska nemá podobu zaslepenej fixácie a sú vlastne prejavom vašej snahy si zachovať vlastné ego. To však neznamená, že je správne nepokoje vyhľadávať, ale naopak treba k nim mať reálny prístup, čo pomôže v odstránení ich následkov.

        K riešeniu vzájomných problémov je treba pristupovať s maximálnou snahou pochopenia druhej strany a zvoliť vzájomnú cestu kompromisov. Je nutné si uvedomiť čo pre vás znamená vaša láska a dôsledok jej straty kvôli často aj malicherným egocentrickým rozhodnutiam. Keďže ako všetko na svete, má aj láska svoje negatívne podoby akou je napríklad nešťastná neopätovaná láska. Milovanie osoby, ktorá nemiluje vás je bohužiaľ často vyskytujúcim javom. Ak ste si plne istí, že vami milovaná osoba nestojí o vašu lásku, tak je vhodné zvoliť racionálny prístup, ktorého podoba závisí od situácie. Je len na vás či zvolíte cestu nekonečnej lásky a teda život spojený s trápením z nenaplnenosti, alebo sa naučíte byť šťastní zo šťastia milovanej osoby a sami skúsite hľadať novú lásku. V mnohých prípadoch je ťažké ovládať svoje srdce a lásku v ňom, a často je fixácia na osudovosť príliš silná. Ale aj tak si treba uvedomiť, že vo hre je vaše životné šťastie.

        Ďalším bolestným tŕňom lásky je rozchod. O lásku sa treba starať, lebo je ako oheň. Ak doň prestanete pridávať polienka, časom vyhasne a prestane byť tým čím bol. Teda aj ak vy sa denne nebudete starať a prinášať polienka lásky, ak sa uspokojíte a prestanete pracovať na vašom vzťahu, časom sa stratí to čo vás tak hrialo na srdci. Ak časom ucítite, že nikdy nebudete milovať vášho partnera tak ako on miluje vás a nie ste vo vzťahu naplnený, treba analyzovať príčiny. Ak je to poľavenie v snahe milovať, treba sa vzchopiť a znovu sa plne snažiť. Ak nájdete u partnera vlastnosti, ktoré boli dovtedy latentné, pričom ich závažnosť je neprípustná a odstránenie nemožné, je lepšie hľadať inde. Nevera je takisto častým prípadom a zrada vašej lásky veľmi bolí. Hodnota nevery však nie je vždy rovnaká. Ak vás partner podvedie a vy neviete ako ďalej, treba sa zamyslieť prečo sa to stalo. Ak ste aj vy, napr. svojou ľahostajnosťou, nedbalosťou o vzťah a pod. prispeli k nej, istá časť viny je aj na vašich pleciach. To však neveru neospravedlňuje, ale viete že sa dá za určitých podmienok pokračovať ďalej, teda ak z vašej lásky ešte niečo zostalo. Ale ak ste partnerovi dali všetko čo ste mohli a on vás napriek tomu podviedol, je to horšie, lebo daná situácia sa môže opakovať ešte mnohokrát. Komplexné riešenie sa nedá opísať, pretože situácií existuje viac, ale treba si uvedomiť že v tejto hre života je vaše šťastie a to nikdy nenájdete ak sa necháte slepo využívať.

        Každé sklamanie však veľmi bolí a niekedy prerastie v beznádej, eventuelne v stratu viery v lásku. Nemali by ste dovoliť zmeniť vaše vnímanie lásky, teda najmä nie začať ju brať materiálne. Vždy je dobré sa poučiť z chýb a teda brať svet trošku viac racionálnejšie, ale je dobré si zachovať aspoň malú nádej, že čistá láska existuje a raz nájdete ten vysnívaný poklad. Smútok z rozchodu vám pomôže prekonať aj fakt, že daný vzťah by neviedol k naplneniu a tak ste predišli ešte väčšiemu prípadne celoživotnému sklamaniu. Tuná je znovu možné si uvedomiť dôležitosť výberu partnera, resp. kritéria výberu. Partnerské vzťahy sú rôzne a niektoré sa vymykajú všeobecným konvenciám. Typickým príkladom je napríklad vekový rozdiel partnerov alebo homosexuálne vzťahy. Vekový rozdiel sa stretáva s mnohými predsudkami a paradigmami. Základná funkčnosť vzťahu je postavená na porozumení, a to nie je determinované vekom partnerov, ale skôr ich fyzickou a najmä intelektuálnou vyspelosťou. Preto ak medzi nimi naozaj vzplanie čistá láska, nezaložená čisto na fyzickej príťažlivosti, tak aj takýto vzťah môže viesť k nájdeniu životného šťastia. Hoc tento vzťah sa nevyhne útokom predsudkov a možno i spoločenskému odsúdeniu, je treba pochopiť, že takto súdia len ľudia, ktorí nikdy nepoznali a neucítili teplo pravej lásky. Čo sa týka homosexuálnych partnerov, z aspektu čistoty a úprimnosti lásky je ich sexuálna orientácia irelevantná. A preto by sme ju mali tolerovať a brať ju ako súčasť spoločenského života. Každý človek má právo na lásku a žiadny človek ju nemá právo odnímať iným. Na záver možno poznamenať, že partnerská láska je ako nástroj, ktorý sa musíme naučiť ovládať a starať sa oň, aby sa splnila jeho funkčnosť. A ak to dokážeme, ak pochopíme hlboký význam slova milovať, nájdeme celoživotné šťastie a svet bude pre nás tým najkrajším miestom plným lásky.

        Ďalším druhom lásky je priateľská láska. Slovo priateľ skrýva v sebe veľkú krásu, lebo aj v ňom je skryté čaro lásky. Tento stav nesie v sebe istú vznešenosť a je prejavom ľudskej spolupatričnosti. Svet by bol nebeským rajom, ak by sme boli všetci priatelia, ozajstní priatelia. Bohužiaľ ľudia sú rôznorodí a nie každý chápe význam priateľstva rovnako. Preto aj pri výbere priateľa treba byť opatrný. Vraví sa, že povedz mi akých máš priateľov a ja ti poviem kto si. A to je pravda. V každom z našich priateľov je niečo z nás, a hoc nie sme s nimi úplne rovnaký, to hlavné čo nás spája máme spoločné. Niekedy trvá kým v nejakom známom nájdeme skvelého priateľa, a inokedy je spriaznenosť duší tak silná, že sa priateľsky zamilujete ihneď. Pravý priateľ sa s vami nielen smeje, ale ak treba aj smúti. Nesúdi, ale chápe a je vždy ochotný vám pomôcť, lebo vie, že vy by ste to isté urobili pre neho. Samému človeku je ťažko žiť a možno aj preto existuje priateľstvo. Je krásne nájsť niekoho, komu môžete veriť a na koho sa môžete spoľahnúť. A ak chcete nájsť dobrého priateľa, musíte sa aj vy snažiť byť dobrým priateľom. Treba byť otvoreným, milým, zbaviť sa predsudkov a nesúdiť podľa prvého dojmu. V človeku je vždy niečo viac, než uvidíte na prvý krát, a možno to je práve to čo hľadáte. Vážte si dobré skutky priateľov, ale nie slovami ale skutočnými citmi a snahou ich opätovať. Byť dobrým priateľom je súčasťou umenia žiť. Aj tuná treba niekedy vedieť potlačiť svoje ego, lebo to často bráni láske, aj keď paradoxne je jej neoddeliteľnou súčasťou. Netreba zabúdať, že sme ľudia a človek je bytosť omylná. Keď sa nahneváme na priateľa, vždy sa treba zamyslieť prečo sa tak stalo. Ak je chyba v nás, priateľ si zaslúži ospravedlnenie.

        Ale nie všetci sme rovnakí a preto sa treba aj vyvarovať naivnosti, a treba pochopiť, že nikdy nedokážeme zabrániť tomu, aby nás niekto zradil a následne sklamal. Ale môžeme zabrániť tomu, aby naša citová väzba k nemu nebola postavená na naivnosti, čím logicky znížime pravdepodobnosť ublíženia a sklamania. Zaujímavou otázkou ešte zostáva, či existuje čisté hlboké priateľstvo medzi heterosexuálne orientovaným mužom a ženou, bez toho aby minimálne jeden cítil niečo viac. Teoreticky áno, ale prax je často iná než teoretické predpoklady. Každopádne je priateľstvo dobrým základom pre partnerskú lásku, lebo veď predsa vaša najmilovanejšia osoba by mala byť aj vašim najlepším priateľom.

        Rodinná láska je špecifická tým, že jestvuje len medzi osobami spojenými rodinou väzbou. Spoločná krv by mala byť vnímaná ako ničím nepretrhnuteľné puto, avšak ona sama nestačí na pestovanie lásky. Rodina by si vždy mala uvedomovať svoju jedinečnosť a domov by mal byť miestom oddychu, kde ticho vládne láska. Láska k rodičom by mala spočívať v hlbokej úcte za ich starostlivosť a opateru počas celého detstva a súrodenecký vzťah by mal zodpovedať priateľskému modelu. Nie však každá rodina je ideálna, čo je takisto dôsledkom heterogénosti ľudských charakterov. Nikto z nás si nevybral v akej rodine sa narodí a bude vyrastať, ale výrazne môžeme ovplyvniť to, aká bude naša vlastná rodina. Negatívne skúsenosti z detstva by každého, kto má chuť milovať nemali odrádzať od založenia vlastnej rodiny, ale naopak skôr posilniť a inšpirovať. Rodina sa nesmie zakladať na neistom partnerstve, spojeného najmä strachom zo samoty a vypočítavosťou. Treba si uvedomiť, že všetko chce svoj pravý čas a tento krok musí byť enormne rozvážny, keďže sa jedná o šťastie vaše, partnerovo, prípadne potomkov. Rodina sa neskôr stane kvázi zrkadlom partnerského vzťahu a aj preto je logicky potrebná pravá partnerská láska. Dobro plodí dobro a láska lásku. Preto je nutné aby z rodičov vyžarovala láska a z rodiny sa tak stala kolíska lásky.

Fotoautor : Borovičková Zuzana

Po týchto hlbších analýzach si teda môžeme uvedomiť, že láska je neoddeliteľnou súčasťou života a zároveň môže viesť k naplneniu srdca pocitom šťastia. Preto by mala byť zmyslom života človeka, ktorý chce milovať a byť milovaný. Milujte ľudí už len preto, že sú ľudia a tak dovoľte slovu ľudský byť synonymom slovu milovaný. Hľadajte reálny význam slova milovať a učte sa ho aplikovať. A nezabudnite, že život bez lásky predsa ani nie je životom.