Vyber si jednu z predchádzajúcich ankiet:

Vraví sa, že „Niekedy, keď človek vyhrá, tak v skutočnosti prehrá. A keď prehrá, tak vyhrá. Prehry a výhry sú v jednom vreci a každý si vytiahne to, čo chce.“ Myslíte si, že to často môže byť pravda?

Zhodnotenie: Keď som pred pár rokmi počul túto myšlienku, povedal som si - čo to je za hlúposť, samozrejme, že ak človek v niečom prehrá, nemôže v tom i vyhrať. Nemôžem predsa na turnaji prehrať zápas a zároveň ho vyhrať. Alebo nemôžem prehrať súboj o srdce ženy a zároveň si ho získať. Víťazi a porazení sú predsa jasní vždy na konci merania síl.


    Dnes si však uvedomujem, že tá myšlienka má niečo do seba. A tak osobne by som sa priklonil k trom štvrtinám hlasujúcich. Otázka totižto znie, čo je skutočným cieľom mojej snahy a kedy je teda "odpískaný koniec zápasu".


    Napríklad pri spomenutom súboji o srdce ženy. Je skutočným (konečným) cieľom získať jej lásku, alebo nájsť človeka, s ktorým si budeme vzájomne rozumieť a milovať sa po zvyšok života? Samozrejme, v aktuálnom čase by sme nemali brať vzťahy vypočítavo a človek, ktorého práve ľúbime je pre nás ten pre nás ten pravý. Na druhej strane, ak sa pozrieme retrospektívne na históriu našich predchádzajúcich vzťahov, môžeme si uvedomiť, že stále vlastne len niekam spejeme a v skutočnosti hľadáme celoživotného partnera. Čiže prvá dôležitá zásada je hľadať hlbšiu podstatu našich túžieb a uvedomiť si, kedy sa v skutočnosti končí možnosť získať to, po čom naozaj túžime.


    Uplatnením tejto zásady nezmeníme prehru na výhru. Ale v časoch sklamania z neúspechu si ňou môžeme pomôcť znovu získať silu bojovať o naše túžby. Ak sa naučíme vnímať život ako cestu, pochopíme aj nutnosť sklamaní v živote. Veď žiaden športovec nevyhral každý pretek, alebo žiaden človek nedokázal všetko po čom túžil na prvý krát, a teda bez dočasných prehier.


    Spojením idey nutnej prítomnosti prehier so snahou naplniť skutočný cieľ našej túžby si vlastne uvedomíme relatívnosť výhier a prehier v životných bojoch. Dobrým príkladom je fakt, že máloktorému človeku výjde jeho prvý partnerský vzťah. Väčšinou tie prvé skúsenosti z partnerských vzťahov sú len na to, aby vycibrili náš vkus na ľudí a pomohli nám uvedomiť si, čo naozaj v partnerstve potrebujeme, a čoho sme ochotní sa vzdať. Možno sú medzi nami ľudia, ktorí sa môžu pochváliť tým, že v živote ľúbili len jedného človeka a doteraz s ním žijú v spokojnom manželskom živote. Podstatne viac bude ale určite tých spokojne žijúcich v manželstve, ktorí priznajú i pár neúspechov pred tým, než našli svoju životnú lásku. Každý ich neúspech bol svojho času menším či väčším sklamaním, resp. prehrou. Dnes sú však i za ne svojim spôsobom vďační, pretože bez nich, by ich srdce nemuselo byť pripravené milovať ich sučasného partnera.


    V životných bojoch prehrať neznamená nevyhrať, ale nebojovať a vzdať sa. Nevyužiť potenciál svojich schopností a nechať sa opantať strachom či lenivosťou. Každý kto sa odhodlal bojovať a nezískal prvú cenu, získal skúsenosť, z ktorej sa dá do budúcna poučiť. Aktuálne prehry sú v dlhodobom kontexte relatívne.


    Myšlienka ankety sa dá chápať i jednoduchšie. Niekedy sa totižto môžeme až príliš snažiť vyhrať, pričom si neuvedomujeme, že strácame viac, než získame. Napríklad sú ľudia, ktorí sú ochotní pre svoj nový partnerský vzťah doslova zabudnúť na svojich kamarátov a nesnažia sa udržať i tieto vzťahy tak moc, ako je to v danej situácii možné. Po prípadnom rozchode si daný človek uvedomí, že ostal nielen bez lásky, ale i bez priateľov.


    Samozrejme, nie každá prehra sa dá obrátiť na výhru. Človek je niekedy zasiahnutý takou ranou (ako napríklad úmrtie blízkeho), na ktorej nenájdeme nič pozitívne. A tiež po každom snažení nemusíme špekulovať, či vyhrávame a prehrávame. Zásadný prínos anketovej myšlienky spočíva v malom návode, ako si sám pomôcť v čase sklamania. Dáva možnosť pomocou rozvahy získať nádej a silu ďalej kráčať za svojim cieľom.