Vyber si jednu z predchádzajúcich ankiet:

Ublížili ste veľmi človeku, na ktorom Vám dosť záležalo?

Zhodnotenie: Cieľom tejto ankety nebolo rozdeliť ľudí na dobrých a zlých, ale poukázať na prirodzenú prítomnosť vzájomného ubližovania si v medziľudských vzťahoch. Každý sa už určite stretol s ranami od ľudí, na ktorých mu dosť záležalo, ale každý ich pravdupovediac svojim blízkym i rozdal. Človek jednoducho nemusí byť vyslovene zlý egoista na to, aby niekoho ranil. Spletitosť životných situácii a samotná podstata hármónie v medziľudskom vzťahu nám občas ani nedá na výber. Máme si teda naše zlé skutky tohto druhu vyčítať, alebo ich brať ako bezprostrednú nutnosť v medziľudskom spolunažívaní?



    Obe možnosti sú svojim spôsobom správne. Podstatnú rolu tu samozrejme hrá príčina resp. nevyhnutnosť nášho skutku. Dobrými príkladmi nevyhnutného ublíženia sú napríklad rozchod v už nefungujúcom partnerskom vzťahu alebo sklamanie našich blízkych, ktorí očakávali viac, ako sme im mohli dať. Život sa jednoducho nedá žiť bez toho, aby sme občas niekoho ranili, pokiaľ chceme slobodne žiť a milovať.


    Samozrejme, každý z nás má v sebe i svoje zlé ja, ktoré občas zaúčinkuje. A tak raníme druhých z vypočítavosti, sebeckosti či s odôvodnením – aj ku mne sa tak iní zachovali. Takéto chovanie však určite nemôžeme považovať za nevyhnutné a ani nemá zmysel sa nad ním pozastavovať, pretože sa medzi slušnými ľuďmi nedá obhájiť.



    Postupom času som si žitím uvedomil, že najcennejší dar, ktorý mi môžu moji blízky dať, je korektný vzťah. Podstata korektného vzťahu nespočíva v tom, že sa ľudia budú ku mne správať vždy ústretovo a milo. Pravdupovediac, nie vždy si to zaslúžim, alebo nie vždy im to situácia dovolí. Moji blízki tu nie sú len preto, aby mňa robili štastným, ale majú rovnaké právo ako ja túžiť po spokojnom a naplnenom živote. A s touto túžbou sú v každom vzťahu späté i prípadné ublíženia a trápenia.



    Vždy, keď človek ublížili, nemal by cítiť ľahostajnosť nad svojim skutkom. Ak sme nemali na výber, ostáva nám len dúfať, že daný človek skôr či neskôr pochopí naše rozhodnutie. Životná filozofia – za žiadnu cenu blízkeho neraniť – nepovedie k štastnému životu nás a v konečnom dôsledku ani tých, ktorých sme chceli ochrániť. Na druhej strane, ublíženia, ktoré spôsobila naša sebeckosť si minimálne zaslúžia ospravedlnenie sa a snahu daný skutok neopakovať. A tu hrá podstatnú rolu i ďalší z princípov korektného vzťahu – vedieť tolerovať chyby našich blízckych a byť schopný prijať ich ospravedlnenie.