Vyber si jednu z predchádzajúcich ankiet:

Aké sú Vaše skúsenosti so zdôverovaním sa Vašim najbližším?

Zhodnotenie: Život bežného človeka je takmer každodenne prepletený menšími či väčšími problémami. Cieľom zdravého života je tieto problémy odstraňovať či už ich vyriešením alebo zmierením sa nimi. Každý máme svojskú osobnosť, ktorá disponuje istou schopnosťou prekonávať životné starosti. Niektorí z nás dokážu problémy riešiť hravo a s ľahkosťou, iní sa ešte viac v probléme zamotávajú, prípadne si sami spôsobujú nové. Kľúčovými faktormi pre zdravé riešenie problému sú objektívnosť a dostatočná znalosť zákonitostí ľudského života prameniaca zo životných skúseností.

    Pre jednotlivca je veľmi ťažké, ak vôbec možné, nahliadať vždy na ľubovoľný vlastný problém objektívne a nestranne. Osobná citová zainteresovanosť mu to jednoducho nedovolí. Taktiež prítomnosť dostatočných empirických skúseností je v uvedenom prípade skôr nereálna.

    Jedným a azda najúčinnejším spôsobom na prekonanie týchto zákonitých prekážok je zdôverovanie sa. Naši priatelia nám môžu pomôcť objektívnejšie nazerať na problémy a podeliť sa s ich osobnými relevantnými skúsenosťami.

    Zdôverovanie sa však má i ďalšie dôležité prínosy. Jeden z nich je fakt, že zdôverovaním sa vlastne dvaja dotyční zbližujú. Je otázne, či vôbec môžeme úplne poznať niekoho iného. Avšak je samozrejmé, že človeka nepoznáme, pokiaľ nevieme nič o jeho osobných problémoch. Vo vzťahoch ako partnerstvo či blízke kamarátstvo, pre ktoré je vzájomná dôvera a poznanie toho druhého esenciálnym aspektom, zdôverovanie sa hrá nezanedbateľnú rolu.

    Tretím dôležitým pozitívom zdôverovania sa je jeho prirodzený dôsledok, tzv. vyrozprávanie sa. Často sa vedie polemika, či už samotné vyrozprávanie sa prináša človeku osobitý prospech, istú formu úľavy, alebo nie. Existujú ľudia, ktorí v skutočnosti nepotrebujú radu od priateľa, ale jednoducho sa chcú iba vyrozprávať. Na druhej strane sú ľudia, ktorí budú verne bojovať za názor, že vyrozprávanie sa samo o sebe nič pozitívne neprináša. Zväčša sú to však tvrdohlaví introverti, ktorí so zdôverovaním sa nemajú dostatočnú osobnú skúsenosť. Prirodzená logika jednoznačne ukazuje, že je vždy lepšie dostávať ťaživé problémy zo seba von ako ich za každým nechávať len vo svojom vnútri. Takisto schopnosť konfrontácie sa s osobným problémom je jedným z prvým krokov k jeho úspešnému prekonaniu.

    Zdôverovanie sa však má i svoje možné negatíva. Odkrývaním našich problémov pred druhými sa stávame zraniteľnejšími, pretože im jednoducho ukazujeme svoje slabé miesta. Naše trápenia môžeme prezradiť človeku, ktorý sa pred nami len falošne hrá na priateľa. Vraví nám o dôvere a udržaní tajomstva, ale pritom prezrádza naše starosti iným. Prípadne môžeme natrafiť na človeka s nedostatočnou schopnosťou empatie, a ten nás svojim prístupom môže ľahko sklamať alebo zosmiešniť. Takáto skúsenosť každého určite vnútorne zabolí.

    Je však len na nás, ako sa s tým vyrovnáme. Otázka znie, na kom alebo na čom v skutočnosti spočíva v danom prípade majoritný podiel viny. Je to charakter človeka, ktorému sme sa zdôverili alebo je to samotné zdôverovanie sa? Je zrejmé, že ak by sme sa nikomu nezdôverovali, nemohlo by nám byť týmto spôsobom ublížené. Na druhej strane však platí, že ak by sme sa zdôverili charakternému a chápavému človeku, toto sklamanie nenastane.

    Zdôverovanie sa je samo o sebe riziková záležitosť ako väčšina činností týkajúcich sa medziľudských vzťahov. Ono samo však nám nemá ako ublížiť, na druhej strane nám ono samo môže pomôcť už spomínaným prínosom vyrozprávania sa. Ostatné pozitívne či negatívne vplyvy závisia od charakteru človeka, ktorému sa zdôverujeme, ale i sile nášho vnútorného ja. Takže v prípade vyššie uvedených typov sklamaní majoritný podiel viny nesie človek, ktorému sme dôverovali.

    Ak bude jedným z našich životných princípov rozprávať sa o svojich starostiach s najbližšími v záujme rady, pomoci či upevnenia vzťahu, určite sa stretneme i s takýmito sklamaniami. Jednoducho to k tomu neodlúčiteľne patrí. Vždy je však dôležité si uvedomiť skutočnú príčinu nášho sklamania a rovnako vedieť byť i sebakritický. Čiže ďalšie otázky môžu znieť napríklad ako: Nesprával som sa až príliš naivne pri výbere človeka na zdôverenie sa? Vedel som mu ja vždy dať dostatočný priestor na vyrozprávanie sa a následne vhodné pochopenie? Nie som príliš precitlivelý alebo nenadraďujem svoje i malicherné problémy nad problémy ostatných?

    Ďalším negatívnym dôsledkom zdôverovania sa za účelom získania vhodnej rady na riešenie príslušného problému je možnosť, že dostaneme radu, ktorá nám ešte viac ublíži. Či už to je tým, že ju dostaneme od falošného a zákerného človeka alebo nám jednoducho niekto neúmyselne zle poradí. V oboch prípadoch je irelevantné z toho viniť samotné zdôverovanie sa, pretože za akékoľvek rozhodnutie, ktorého prijímame je v konečnom dôsledku de facto naše, sa musíme naučiť byť osobne zodpovedný.

    Sú ľudia, pre ktorých sklamanie zo zdôverenia sa môže mať nielen negatívny, ale naopak i veľmi pozitívny účinok. Zburcuje v nich silu a odhodlanie, ktoré im doposiaľ chýbalo a začnú daný problém riešiť sami. Je vhodné si brať z týchto ľudí príklad. Musíme totižto pochopiť, že hoc nám zdôverenie sa pomáha objektívne nahliadať na problém či prináša dobré rady, v konečnom dôsledku je najpodstatnejšia naša vnútorná SNAHA daný problém riešiť.

    Ak štatisticky zhrnieme výsledky tejto ankety, zistíme, že približne 74% respondentov má vlastné skúsenosti so zdôverovaním sa svojim najbližším a zvyšných 26% sa nezvykne zdôverovať. Z tých respondentov, ktorí sa zvyknú zdôverovať, má približne 67% viac pozitívnych skúseností a 33% viac negatívnych. 54% z respondentov, ktorí sa nezvyknú zdôverovať, nie je so svojím životom spokojným a zvyšok, 46%, sú so svojim životom spokojným. Z týchto štatistík, ktoré sú samozrejme spracované len z úzkej a špecifickej vzorky, je možné badať, že zdôverovanie sa skôr pozitívne ovplyvňuje každodenný život.

    Vzhľadom na heterogénnosť ľudských charakterov a zložitosť životných situácií nie je vhodné definovať nejakú presnú normu ako najsprávnejšie využívať možnosť zdôverenia sa. Taktiež si treba uvedomiť, že samotné zdôverovanie sa nie je cieľ, ale len jeden z prostriedkov na korektnejšie prekonávanie problémov a prehlbovanie medziľudských vzťahov. Jeho úspešnosť záleží najmä na nás a človeku, ktorému sa rozhodneme zdôveriť. Tu hrá opäť rolu klasický životný princíp, t.j. dávajme druhým to, čo chceme, aby oni dávali nám, resp. nerobme im to, čo nechceme, aby oni robili nám. Teda, ak chceme mať chápavých a ochotných priateľov, musíme sa i my sami takými snažiť byť.